Reálne zachraňujeme životy, v korporáte som to nezažila, tvrdí Alexandra Mruk Papaianopol z charity

„Bola som vyše päťnásť rokov v korporáte, pár týždňov po vypuknutí Putinovej agresie som si sadla k počítaču a na profesii začala cielene hľadať organizácie, kde by som mohla pomôcť.“ Alexandra Mruk Papaianopol. Rumunka s gréckymi koreňmi, absolventka politických vied a diplomacie na starobylej univerzite v talianskej Boloni. Už dve desaťročia ju so Slovenskom spája manžel, s ktorým sa spoznali práve na univerzite v Taliansku, s ktorým vychovávajú štyri deti.

Vojna na Ukrajine ju zasiahla natoľko, že opustila istoty a výhody veľkej globálnej firmy a svoje „hľadanie, ako byť nápomocná postihnutým vojnou“ premenila v reálnu pomoc v Slovenskej katolíckej charite.

Stala sa súčasťou vznikajúcej sekcie pre humanitárnu pomoc a integráciu. „Mala som vyhliadnuté štyri organizácie, no po pohovore na Charite som už na ďalšie ani nešla“, spomína.

Nielen z chleba žije človek

„Pre utekajúcich z Ukrajiny sme vybavili milióny eur, spravujeme 24 asistenčných centier a už rok sme sa nezastavili“, hovorí. Keď hovorí o svojej práci, hovorí o nej ako o misii – poslaní. A vidí ju v tom, že „mnohým sme reálne zmenili život, môžem povedať, že životy aj zachraňujeme“.

Len pred týždňom sme si pripomenuli smutné prvé výročie Putinovej agresie proti Ukrajine. Okrem desiatok tisíc obetí a zranených – či už vojakov alebo civilov tento nezmyselný konflikt počíta na milióny tých, čo preň museli opustiť svoje domovy. Len hranice Slovenska prekročilo do konca tohto januára vyše milión 130-tisíc ukrajinských utečencov. A to nehovoríme o Poľsku a ďalších susedných krajinách. Všade tam utečenci pred vojnou nachádzajú pomoc, prijatie – dočasný domov. Na Slovensku im významných podielom pomáha práve Slovenská katolícka charita.

Pomáhame riešiť traumy

„Aj po roku prichádzajú ukrajinskí odídenci do našich centier pre humanitárnu pomoc, pre potraviny, hygienické potreby“, vysvetľuje Mruk Papaianopol. Dodáva však, že veľká časť týchto ľudí potrebuje pomoc psychológov. Charita im ju ponúka, no je konfrontovaná s tým, že má málo ľudí, ktorí by odídencom ponúkli psychologickú asistenciu. „Potrebovali by sme raz toľko odborníkov“, tvrdí.

„Riešia zvyčajne veľmi, veľmi ťažké traumy“, konštatuje. Dramatickosť situácie ilustruje faktom, že túto pomoc nepotrebujú len dospelí, ale mnoho detí a mladých ľudí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.