Zoom: Vedci zrejme objavili nový orgán, môže ísť o bunky bolesti

Počasie bude extrémne. Búrky budú intenzívnejšie, rovnako ako vlny horúčav. Ak chceme opísať budúcnosť našej planéty, bude vyzerať nejako takto. A dôvodom je zmena klímy. A nielen to, v tomto zmenenom svete sa môže zvýšiť výskyt agresívnejších pavúkov, čo naznačuje štúdia vo vedeckom časopise Nature Ecology & Evolution.
Pre vedcov bolo celé stáročia záhadou, ako je možné, že si udalosti z dňa pamätáme v správnom poradí. Že vieme, čo sa stalo po čom, tušíme, ako udalosti jedna po druhej nasledovali, vieme, čo, kde a v akom poradí sa odohralo. Nedávno zverejnený výskum v časopise Cell Reports môže celý tento proces objasniť. Pri ukladaní jednotlivých udalostí v správnom poradí je podľa neho dôležitá najmä správna komunikácia medzi dvomi špeciálnymi typmi buniek.
Keď sa pichnete ihlou do prsta, najprv pocítite prienik pod kožu. Potom sa dostaví ostrá, nepríjemná bolesť. A nakoniec silná túžba odtiahnuť ruku. Švédski vedci teraz zrejme odhalili spôsob, akým telo reaguje na bolesť. Tvrdia, že pod kožou našli nový orgán, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri vnímaní bolesti spôsobenej pichaním, stláčaním či iným fyzickým poškodením. Orgán zatiaľ pozorovali u myší, no podľa výskumníkov je celkom možné, že ho majú aj ľudia. Štúdiu zverejnili vo vedeckom časopise Science.
Krátke správy z vedy
V Tichom oceáne sa plaví obrovský koberec vulkanickej pemzy. Rozlohu má viac než 150 kilometrov štvorcových, čo si možno predstaviť asi ako 20-tisíc futbalových ihrísk. Pravdepodobne pochádza z podmorského vulkánu v blízkosti ostrovného štátu Tonga, ktorý podľa vybuchol okolo 7. augusta.
Vedcom sa podarilo rozmnožiť koraly v laboratórnych podmienkach, a čosi podobné sa biológom podarilo vôbec po prvý raz. Je to skvelá správa, pretože by to mohlo zachrániť budúcnosť koralov, ktoré extrémne trpia pri prebiehajúcej klimatickej zmene. Výskumníci to dokázali vďaka tomu, že zvládli napodobniť prírodné podmienky, vrátane teploty vody, fáz mesiaca či východu a západu slnka.
Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.
Život v meste vedie k vyšším hladinám cholesterolu. Teda v tomto prípade nie u ľudí, vedci to zistili u vrán. Nový výskum naznačuje, že prispôsobenie sa ľudským odpadkom má za následok vyššie hladiny cholesterolu, ak vrany porovnáme s ich príbuznými na vidieku.
Schopnosť stromov čistiť vzduch je obmedzená. Vedci sa totiž pozreli, ako budú stromy v priebehu tohto storočia schopné viazať oxid uhličitý. Ukázalo sa, že sa môžu presýtiť a skleníkové plyny sa následne začnú hromadiť v ovzduší.

See omnystudio.com/listener for privacy information.