Premiér Fico a jeho ľudia sú v Putinovom tieni, no boja sa to otvorene priznať, tvrdí Štefan Hríb

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. 

Slobodná Európa. Rádio Slobodná Európa. Radio Liberty. Píše už 75-ročnú históriu a za ten čas sa stalo symbolom slobody slova a nezávislej žurnalistiky. A hoci má za sebou „ oslobodené“ Česko a Slovensko, Poľsko a svojho času i Maďarsko... A ďalšie krajiny. Z rozhodnutia Donalda Trumpa a jeho Elona Muska sa toto informačné oslobodzovanie môže skončiť. Pre výrazné finančné škrty vrámci politiky masívneho šetrenia. 

Koniec Slobodnej Európy tak môže znamenať aj koniec toku nezávislých informácií do krajín ako Rusko, či Bielorusko, kde je sloboda tlače obmedzená a v praxi neexistuje. Naviac – v ohrození sú novinári v zahraničnom exile, ktorí môžu stratou zamestnania prísť o svoj legálny status a návrat domov môže pre nich znamenať aj väzenie.

S

lobodná Európa má za sebou aj silný príbeh s Československom a Slovenskom v ňom. A v ňom má svoje miesto aj novinár Štefan Hríb, aktuálne šéfredaktor Týždňa, no svojho času pevná súčasť Slobodky, ako sa Rádiu Slobodná Európa vtedy tiež hovorilo.

Čo znamenala Slobodná Európa pre naše končiny? A o čo môžu prísť krokmi Trumpovho Elona Muska Rusi či Bielorusi? 

„Veľká časť vlády a vládnej koalície mentálne nepatrí do slobodného sveta. Oveľa lepšie sa cítia v ruskom svete“, hovorí novinár Štefan Hríb. „Otvorene sa to však boja povedať, lebo väčšina krajiny nestojí za nimi“, dodáva. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.