Najväčším problém Slovenska je zabúdanie. K moci sa vrátili mnohí aktéri Kočnerovej knižnice, tvrdí jej "knihovník" Tomáš Madleňák

„Bojím sa toho, že zabúdame. K moci sa vrátili ľudia, o ktorých vypovedala Kočnerova knižnica“, hovorí Tomáš Madleňák z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. „Priamo tí, o ktorých jej terabajty dát niečo hovorili, trestné kódexy priamo písali, podľa toho, čo zistili novinári. Myslím si, že dlžíme Jánovi a Martine, aby sme nezabudli“, dopĺňa. Aj preto o Kočnerovej knižnici píše knihu.

Ponárať sa do bahna, ktoré vyplavovala, nebolo vždy príjemné. Napriek tomu mimoriadne dôležité. Odhalila pravdu o krajine, v ktorej sme žili.

Kočnerova knižnica.

A hoci vo svojom byte Marián Kočner prakticky žiadnu klasickú nemal – ak nepočítame celé krabice a fascikle dokumentov a plné skrinky zbraní – Slovensku poskytol inú Knižnicu. Akú? Pozrieme sa na ňu s jej knihovníkom – Tomášom Madleňákom z Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Pod jeho prstami sa rodí kniha o jej tajomstvách. A hovorí pri nej ako o „dlžobe“ Jánovi Kuciakovi a jeho Martinke, lebo tá pravda o krajine bola odhalená len v dôsledku ich smrti. O necelý mesiac si pripomenieme už jej siedme výročie.

Pomôže ďalšie odhaľovanie zákutí tajomstiev Kočnerovej knižnice aj odhaleniu pravdy o krajine v ktorej žijeme dnes?

„Pre nás bola (Janova a Martinkina vražda), ako by nás niekto oblial studenou a zároveň vriacou vodou. Leby vnímali sme to, že táto krajina je absolútne skorumpovaná, no neboli sme pripravení na to, že jedného z nás boli tí mocní schopní zabiť“, hovorí o svojom rozpoložení v čase po vražde novinára a jeho snúbenice. 

„Kočnerova knižnica nie je oficiálny názov. Pôvodne sa to volalo Projekt 70. Šlo totiž o sedemdesiat terabajtov dát. A čo obsahovali tieto terabajty dát? Všetko, čo sa policajtom podarilo zozbierať do konca roka 2019 v prípade vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho Martiny. Nešlo len o dokumenty a fotografie, videá z toho, ako vylamovali dvere Andruskovi, Zsuzsovej či Kočnerovi pri domových prehliadkach, ale aj všetko, čo pri nich našli“, vysvetľuje Madleňák. 

Ak takéto veľké penzum informácií zhromaždila polícia a orgány činné v trestnom konaní, je logické pýtať sa, ako je možné, že opustili prostredie, kde vznikli. A kto ich z prostredia vyšetrovania prípadu vyniesol. 

Tomáš Madleňák hovorí len o „zdroji“, ktorý tých 70 terabajtov dát priniesol českej investigatívnej novinárke Pavle Holcovej. „Ten zdroj to chcel odovzdať niekomu, komu môže veriť. A Pavle vedel, že naozaj s Jánom Kuciakom spolupracovala. Že to nie je len tak niekto, že má aj kontakty na medzinárodné novinárskej organizácie.“ Podľa Madleňáka to bolo dôležité v kontexte blížiacich sa volieb v roku 2020. 

„Bola reálna obava, že sa Robert Fico opäť vráti k moci. Ten zdroj sa podľa Pavly obával, že keby sa Fico vrátil, všetky tie dáta by sa mohli – ako to na Slovensku býva – vypariť. Ten zdroj chcel, aby veci dotiahli do konca, že to dlžíme Jánovi a Martine“, vysvetľuje Madleňák. 

„Medzi tým aj veľké množstvo kompromateriálu na dôležitých a mocných v štáte, ktorý si odkladal Marian Kočner“, pokračuje investigatívny reportér. „To je to bahno, čo sa z Kočnerovej knižnice potom vyplavovalo“, konštatuje. 

„Je našou úlohou naďalej upozorňovať na to, aký hlboko skorumpovaný systém uneseného štátu vytvorili. Máme o tom jednoznačné dôkazy a Kočnerova knižnica o tom vypovedá“, hovorí Tomáš Madleňák. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.