Ak vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet, súd jej klepne po prstoch, myslí si ústavný expert Giba

Ústavný súd vláde vysvetlil, že o dôveru mala žiadať bez zbytočných prieťahov. Nie je vylúčené, že k zákonu o dlhovej brzde sudcovia dajú aj komplexnejší návod, myslí si odborník na ústavné právo Marián Giba.

Vláda mala dvojročnú výnimku, keď sa najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňovali. Výnimka vypršala 22. novembra. „Vláda sa nemusí schvádzať o polnoci, ale v horizonte dní si má splniť povinnosť,“ približuje tohtotýždňové stanovisko Ústavného súdu Giba, ktorý pôsobí ako vedúci Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

V podcaste vysvetľuje okrem iného aj či je zákon o dlhovej brzde napísaný dobre, keď ho vláda mohla ignorovať.

„Je to jeden z kvalitnejších ústavných zákonov. Je vidno, že ho pripravovali odborníci,“ hovorí Giba, no zároveň dodáva, že autori bolo možno optimistický, keď ho pripravovali.

V konečnom dôsledku je však na voličoch, či vlády za ignorovanie dlhovej brzdy vystavia účet. „Možno je to slabšia stránka vymáhateľnosti finančných pravidiel, ktoré sú v ústave, no je to cena za to, že máme demokraciu,“ hovorí.

Giba, ktorý tiež vysvetľuje, kde by mohli byť mantinely v rámci, ktorých môže Ústavný súd zasahovať do politiky vlády. Ďalší dlhovej brzdy a ochoty vlády rešpektovať ústavný zákon môže prísť po lete.

Premiér Robert Fico avizoval, že nechce predložiť vyrovnaný rozpočet, tak ako si to vyžaduje dlhová brzda. V zákone našiel totiž únikovú klauzulu. Giba vysvetľuje, či argumentácia premiéra obstojí. Pripomína, že v minulom volebnom období Ústavný súd pristúpil k tomu, že časť takzvaného prorodinného balíka, ktorý presadzoval exminister financií Igor Matovič, zrušil. Dôvodom bol práve rozpor s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti.

„Keby vláda predložila čo i len návrh rozpočtu, ktorý by hospodáril s deficitom, porušila by príkaz, ktorý vyplýva z ústavy,“ poukazuje Giba.

Na podcaste spolupracovali Michaela Jónová a Adam Obšitník.