Vedomosti Slovákov o druhej svetovej vojne sa zlepšili

Britský historik Timothy Garton Ash vo svojej najnovšej knihe Homelands (Osobná história Európy), uvažuje o miere poznania našej spoločnej európskej minulosti, v celej jej komplexnosti, ako o základnej jednotke civilizovanosti. Ako píše: Spomienky na udalosti, ktoré sme osobne videli alebo počuli, z ktorých sme sa tešili alebo naopak, ktoré sme ledva prežili, majú neporovnateľnú motivačnú silu.

Avšak priama osobná spomienka je len jeden zo spôsobov, ktorým sa šíri poznanie o minulosti. Je tu tiež práca historikov, románopiscov, novinárov, či filmárov, ktorí, ako píše Garton Ash, sa vo svojich dielach snažia „oživiť mŕtvych pre dobro živých.“ Elie Wiesel, známy prozaik a laureát Nobelovej ceny, ktorý prežil Auschwitz, označuje tento proces ako pamäťovú transfúziu. V skratke, privilégiom civilizácie je, že sa môžeme „poučiť z minulosti bez toho, aby sme si to všetko museli sami prechádzať znova“. Vo svetle udalostí posledných rokov, však nikomu z nás netreba pripomínať, že, ako pripomína Ash, táto možnosť v sebe zároveň nesie obrovské riziko, riziko straty pamäte.

Aktuálny podcast Dejiny sa pozerá na výsledky najnovšieho komparatívneho výskumu o aktuálnom stave poznania udalostí druhej svetovej vojny na Slovensku, ktorý iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti.

Čo vieme o období druhej svetovej vojny? Čo vieme o deportáciách, arizáciách, o samotnej ľudáckej Slovenskej republike rokov 1938-1945? Kto podľa výskumov nesie zodpovednosť a kto nie? V čom sa zmenil náš postoj k vojnovým udalostiam za 30 rokov? A ako sú na tom znalosti najmladšej generácie, mladých dospelých? Poznámka na okraj, s mladými to nie je ani zďaleka také zlé ako si zvykneme myslieť. Skôr naopak. Viac o tom, už v podcaste.

Agáta Šústová Drelová sa rozprávala so sociologičkou a publicistkou Oľgou Gyarfášovou ktorá pôsobí na Fakulte Sociálnych a Ekonomických Vied na Univerzite Komenského. Vo svojom výskume sa zaoberá politickou sociológiou, politickou kultúrou, volebným správaním ale tiež populizmom. Je autorkou desiatok odborných publikácii vo viacerých jazykoch, aktuálne napríklad štúdie o tzv. Personalizovanej politike, v Čechách a na Slovensku, ale tiež o populizme vo voľbách naprieč Višegrádskou štvorkou. Je tiež zostavovateľkou správy z výskumu Ľudácka Slovenská republika rokov 1939 – 1945 a Holokaust v historickej pamäti slovenskej spoločnosti, ktorej spoluautormi sú aj Monika Vrzgulová, Fedor Blaščák a Ján Hlavinka.

–

Podporte podcasty denníka SME kúpou prémiového predplatného a užívajte si podcasty bez reklamy na webe SME.sk alebo v mobilnej aplikácii SME.sk. Prémiové predplatné si kúpite na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠predplatne.sme.sk/podcast⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

_

Ak máte pre nás spätnú väzbu, odkaz alebo nápad, napíšte nám na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠[email protected]⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

-

Všetky podcasty denníka SME nájdete na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/podcasty⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Odoberajte aj denný newsletter ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠SME.sk⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠ s najdôležitejšími správami na ⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠sme.sk/suhrnsme⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠⁠

–

Ďakujeme, že počúvate podcast Dejiny.

See omnystudio.com/listener for privacy information.