Sága rodu Friesenhofovcov je spojená s kaštieľom v Brodzanoch

Nejeden cestovateľ pri potulkách po regióne Hornej Nitry zaiste narazí na kaštieľ v Brodzanoch, zasadený do malebného prostredia na úpätí pohoria Tribeč, v ktorom dnes sídli Slovanské múzeum A. S. Puškina. A hoci si mnohí toto miesto už automaticky spájajú s menom slávneho ruského básnika, už menej si uvedomujú jeho spätosť so šľachtickým rodom Friesenhofovcov-Oldenburgovcov, ktorý v regióne žil a pôsobil jedno storočie.

Príbeh rodiny Friesenhofovcov už na prvý pohľad kopíruje obvyklú sinusoidu postupného vzostupu, vrcholu a napokon i postupného pádu. Friesenhofovci pritom patrili medzi šľachtu s kontaktmi po celej Európe. Boli zdatnými podnikateľmi, jej predstavitelia sa uplatnili v diplomacii, v umeleckej či vedeckej sfére a jeden z nich – Gregor Friesenhof – sa dokonca v 60. rokoch 19. storočia zapojil aj do slovenského národno-emancipačného hnutia a stál pri založení Matice Slovenskej.

Rodina s nemeckými koreňmi, ale hlboko spätá so slovenským prostredím, však už v 20. a 30. rokoch pripomínala skôr bizarný relikt minulosti, či živú spomienku na staré časy dualistickej monarchie. Hoci sa doba, spoločenské pomery a dokonca aj spôsob obliekania dávno zmenili, po kraji sa ešte stále prechádzala stará pani barónka Natália Oldenburgová, ktorá akoby vypadla z 19. storočia. Celý príbeh, ako inak, aj tentoraz skončil smutne, vyrabovaním kaštieľa na konci druhej svetovej vojny a dočasným zabudnutím či skôr nepripomínaním si tejto kapitoly našich dejín.

Aj po dlhých desaťročiach však spomienky ožívajú a teraz si našli miesto vo vedeckom spracovaní dejín celého rodu v knihe Európsky rod v slovenskom svete z vydavateľstva Slovart z pera dvoch historikov – Romana Holeca a Alexandri Lukáčovej.

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa preto rozprával o príbehu tejto rodiny so spoluautorkou Alexandrou Lukáčovou zo Slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch.

See omnystudio.com/listener for privacy information.