Americkí prezidenti: Americká demokracia je systém bŕzd a protiváh

„To, že proti zneužitiu vlády treba použiť určité prostriedky, možno nevrhá na ľudskú povahu to najlepšie svetlo. Nevrhá však na ňu zlé svetlo už samotná existencia vlády? Keby ľudia boli anjeli, nebola by vláda potrebná. A keby ľuďom vládli anjeli, nebola by potrebná žiadna kontrola vlády zvonka či zvnútra.“

To sú slová Jamesa Madisona, jedného z otcov zakladateľov a zároveň štvrtého prezidenta Spojených štátov amerických.

Táto konštanta ľudskej povahy, tak ako ju Madison charakterizoval, je aj v pozadí mnohých úvah, ktoré stáli pri zrode amerického ústavného systému. A je to zároveň pozoruhodné konštatovanie, ktoré sa neustále potvrdzuje počas najrôznejších politických a spoločenských kríz, ktorými si Spojené štáty prechádzali a prechádzajú.

Po viac než dvoch storočiach sú Spojené štáty americké superveľmocou s globálnou politickou zodpovednosťou, na ktorú sa upierajú oči celého sveta.

Čo teda znamenal vo svojej dobe a stále znamená povestný systém bŕzd a protiváh, tak ako o ňom hovorili politickí filozofi? Vyrástol americký politický systém skôr zo skepsy o slabosti ľudskej povahy alebo naopak z viery v ľudské schopnosti a rozum?

Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráva s politológom Tomášom Zálešákom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.