Ako sa pred 100 rokmi rodil Versaillský mier

Jeden z členov britskej delegácie a budúci slávny ekonóm John Maynard Keynes ho označil za „kartáginský mier“, ktorý už v sebe nesie zárodky nového konfliktu. Rovnako scéna podpisu prímeria i mierovej zmluvy, ktoré ukončili prvú svetovú vojnu, bola v mnohom symbolická a tvrdo sa dotýkala národnej cti a dôstojnosti.
V tomto roku si pripomíname storočnicu od vzniku Versaillského mierového systému v roku 1919.
Práve ten v rozhodujúcej miere určil do budúcnosti aj naše miesto v Európe i hranice našej krajiny.
Mierová konferencia v niekdajšom sídle francúzskych kráľov bola zároveň dovtedy nevídaným podujatím, na ktoré upieral zrak celý svet.
Napriek počiatočnému predovšetkým americkému optimizmu a viery, že nový mier pomôže ukončiť všetky vojny, nasledovali dezilúzia a pocit trpkosti.
Starý kontinent sa rozdelil na tábor víťazov a tábor porazených, ktorí už túžili po odvete.
Prečo Európa nebola schopná nájsť dohodu, ktorá by ju uchránila pred ďalším svetovým konfliktom?
A v čom spočívala nespravodlivosť či oprávnenosť požiadaviek víťazov?
A ako si v tomto neprehľadnom prostredí diplomacie a rokovaní na najvyššej úrovni viedlo rodiace sa Československo, ktoré bojovalo o svoje pevné miesto na mape?
Jaro Valent z magazínu Historická revue sa rozprával s historikom Dušanom Kováčom.

See omnystudio.com/listener for privacy information.