Ostatník: Zatiaľ AI nerozhoduje, kde zaútočíme. Bojím sa, keď to tak nebude

Po summite NATO v Ankare je zrejmé, že členské štáty budú musieť v najbližších rokoch investovať do obrany čoraz viac - ale zároveň aj rozumnejšie. Cieľ päť percent je nová realita, to však neznamená, že stačí iba nakúpiť drahú techniku. Dôležité je hlavne to, čo za peniaze získame.

Podľa Viliama Ostatníka, výkonného riaditeľa think-tanku Adapt Institute, ktorý bol hosťom video relácie Index s Evou Frantovou, sa už mnohé dôležité nákupy dejú. „Pozitívne vnímam ohlásené dokúpenie desiateho dotankovacieho lietadla, aj strategických lietadiel od Airbusu a takisto viacúčelového prieskumného lietadla GlobalEye od firmy Saab. Všetky tieto plány sú pozitívnou správou nielen pre NATO, aj priamo pre európsky priemysel, keďže ide o európske firmy," vysvetľuje.

K lepšiemu sa podľa neho mení aj spôsob, ako sa Európa snaží urýchliť budovanie svojej vlastnej obranyschopnosti. Ešte donedávna ju totiž do značej miery brzdilo viacero vecí, od chýbajúcich peňazí, cez výrobnú kapacitu, regulácie, až po politickú vôľu.

„Niektoré časti sa však nedajú nafúknuť z piatka na pondelok, ako napríklad výcvik a nábor do ozbrojených síl, ale aj získanie kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá by vedela naplniť požiadavky obranného priemyslu. Zvýšiť tieto stavy môže trvať aj roky," dodáva.

Osobitnou kapitolou sú však aj zmeny, ktoré do obranného priemyslu, respektíve do spôsobu vedenia vojny, prináša umelá inteligencia a autonómnosť. Podľa Ostatníka ide o revolúciu vo vojenstve podobnú vlakom, telegrafovému spojeniu či vyvinutiu navádzaných striel.

„Umelá inteligencia dokáže absolútne urýchliť rozhodovacie schopnosti veliteľa a v prípade, že je spojená s kinetickou zbraňou, zvýšiť aj ničivú silu útoku. Z toho však následne vyplývajú aj otázky o tom, ako a na čo ju používať a prípadne, ako sa proti niečomu takému brániť," dodáva analytik s tým, že dnes má ešte stále posledné slovo pri rozhodovaní o cieľoch útoku človek. V budúcnosti však určite vyvstane otázka, do akej miery by v procese mala byť zapojená AI.

A dohodnúť sa na pravidlách bude chcieť, okrem iného, aj dostatok politickej vôle.

V rozhovore sa dozviete:

• čo priniesol summit NATO v Ankare obrannému priemyslu,

• kam sa posúva obranný priemysel Európy,

• do akej miery ho ovplyvňuje využívanie AI, dronov a autonómnosť,

• na koľko myslíme už dnes na obranu proti týmto novým druhom vedenia boja a kde sú hranice ich využívania,

• prečo je rozvoj obrany štát rovnako dôležitý ako fungujúce zdravotníctvo či školstvo.

See omnystudio.com/listener for privacy information.