Eva Oravcová odmalička niekoho doučovala matematiku. „Keď som chýbala v škole, tak mi spolužiaci doniesli zošity s poznámkami domov s tým, že ich to mám doučiť,“ spomína s úsmevom. Aj keď pôvodne študovala matematickú analýzu, celú doterajšiu kariéru strávila v školstve. Už 33 rokov vedie matematickú triedu na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici, ktorá je dnes poslednou svojho druhu na Slovensku. „Mám veľmi ťažké srdce na školskú reformu z roku 2008, ktorá zredukovala počet hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Zredukovala aj cvičenia z fyziky a jednoducho stopla rozvoj takej hlbšej vzdelanosti v prírodovedných predmetoch,“ hovorí Oravcová, ktorá so svojimi študentmi získala viacero ocenení na matematických olympiádach. Hovorí, že práve na takýchto súťažiach si študenti budujú aj silné sociálne väzby a zážitky na celý život. „Oni sú totižto veľmi vtipní ľudia. Ale je to asi spôsobené aj tým, že im už rozumiem, lebo spolu trávime veľa času. Napríklad sme cestovali vlakom a krájali sme si občianskymi preukazmi čokoládovú tortu, ktorú sme vyhrali v Bratislave v súťaži Matboj. Nemali sme na to iný nástroj, a tak sme si očistili občianske, ktoré vedia poslúžiť ako veľmi dobrý nožík.“ Eva Oravcová sa v roku 2025 stala laureátkou Ceny Dionýza Ilkoviča pre inšpiratívnych učiteľov, ktorí vzdelávajú mladých ľudí aj nad rámec povinného vyučovania a vedú ich k záujmu o vedu. V rozhovore sa dozviete aj: ako matematika rozvíja kritické myslenie a schopnosť overovať si fakty, čo by učiteľka poradila rodičom, ktorí sú stratení v matematických úlohách svojich detí, či je v poriadku radiť sa o riešeniach príkladov s umelou inteligenciou, prečo neverí na „matematické bunky“, ktoré buď človek má, alebo nemá, že matematiku sa človek môže učiť aj v dospelosti, podobne ako nový cudzí jazyk.
