Kvantum ideí

139. EPIZÓDA / Podľa čoho sa rozhodujeme, čo je správne a čo nesprávne? Nakoľko pri tomto rozhodovaní využívame rozum a nakoľko sa spoliehame na intuíciu? Je morálka v nás vrodená alebo sa jej musíme učiť? A čo o našom morálnom rozhodovaní hovoria psychologické experimenty? O tom, ako vznikajú morálne súdy a prečo nás niektoré morálne dilemy zasiahnu viac emocionálne a iné zas zamestnajú viac rozum, diskutujú filozof Jakub, biofyzik Jaro a psychologička Ivana.----more---- Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

138. EPIZÓDA / Ako môže jedna myseľ robiť rozhodnutia a potom tie isté rozhodnutia spochybňovať? My ľudia môžeme premýšľať o svete, ale môžeme premýšľať aj o samotnom premýšľaní. Ako to robíme? Má to niečo spoločné s Kahnemannovými dvoma systémami? Alebo s faktom, že máme dve hemisféry? O dualite a prirodezenej rozpoltenosti mysle sa rozprávali biofyzik Jaro, psychologička Ivana a neurovedec Peter.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: knihu Strangers to Ourselves od Timothy Wilsona Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

137. EPIZÓDA /Čo je podľa Einsteina relatívne a čo absolútne? Ako možno spojiť čas a priestor do jedného časopriestoru? Prečo nemožno prekročiť rýchlosť svetla? Ako hmota zakrivuje priestor a ako máme rozumieť gravitácii podľa všeobecnej teórie relativity? Všetky tieto otázky si kládol aj Albert Einstein a všetky dokázal s pomocou ďalších vedcov aj zodpovedať. Relativitu priestoru a času, novú teóriu gravitácie a Einsteinove úvahy v tejto epizóde diskutujú a vysvetľujú neurovedec Peter a fyzik Jaro.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: Legendárny diel relácie Pod lampou o Einsteinovej teórii relativity Spomenutý podcast u umelej inteligencii , v ktorom bol Peter hosťom Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

136. EPIZÓDA / Rozumieme svojmu vlastnému konaniu? Vieme prečo robíme to, čo robime? Psychologické výskumy ukazujú, že so sebapoznaním to nie je také jednoduché. Prečo máme potrebu klamať si a vymýšľat si o sebe ilúzie? A môže to byť vôbec inak, keďže okrem vedomia máme aj neprístupné podvedomie? O tom aj o Oidipovskom komplexe diskutujú filozof Jakub, psychologička Ivana a vedec Jaro. ----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction Pozývame Vás: vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

135. EPIZÓDA / Pri otázke kto je človek, ako sa správa a prečo sa tak správa, sa stretáva filozofia s psychológiou, a o tom bude naša kvantová séria, ktorá sa začína rozmýšľaním o tom, či sú dôvody nášho konania racionálne alebo nie. Inšpirovaní nedávnou knihou Philosophy of Psychology (link nižšie) v diskusii predstavujeme argumenty za aj proti, a hľadáme, čo lepšie zodpovedá realite. O tom, či je lepšie byť optimistami alebo pesimistami pri posudzovaní ľudských motívov diskutujú vedec Jaro, psychologička Ivana a filozof Jakub.----more---- Dávame do pozornosti: knihu, z ktorej vychádzame v tejto sérií - Philosophy of Psychology: An Introduction knihu: Mind as Machine knihu: The Master and His Emissary Pozývame Vás: spoločne myslieť, diskutovať a rásť do študentskej agory na Petrove a Jakubove deeptalky vypočuť si všetky extra časti, a podporiť tak tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

134. EPIZÓDA / V roku 1925 bol publikovaný prelomový Heisenbergov článok o kvantovej reinterpretácii fyzikálnych vzťahov. Teraz oslavujeme sto rokov kvantovej fyziky. Ako vďaka kvantovej fyzike rozumieme svetu oveľa viac, a čo stále nevieme? Prečo je o okolo sveta kvanta toľko tajomna, a ako to súvisí s paralelnými vesmírmi? Aj o tom sa naživo pred publikom počas Noci vedy rozprávali fyzik Jaro a neurovedec Peter s profesorom Vladimírom Bužekom. ----more---- Dávame Vám do pozornosti: Jarovu knihu: Nekonečno je teraz Jakubove a Petrove deeptalky Jakubov filozofický víkend Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

133. EPIZÓDA/ Je priestor javiskom, v ktorom sa odohráva naša existencia? Alebo je niečím viac? Alebo naopak nie je ničím? Existuje aj minulosť a budúcnosť? Vníma fyzika čas inak ako my ľudia? A prečo keď hovoríme o časopriestore, tak čas meriame hodinkami a priestor metrom? V sérii inšpirovanej knihou Seana Carrolla o najdôležitejšom poznaní súčasnej fyziky pokračujú Jaro a Peter. ----more---- V diskusii sme spomenuli: knihu Lee Smolina o čase ako základnom pojme fyzikálnej reality Radi by sme Vás pozvali na: NOC VEDY Jakubov filozofický víkend Jarov kurz filozofie vedy Petrove a Jakubove deeptalky Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

132. EPIZÓDA/ Energia, sila, fyzikálne zákony sú veci, ktoré definujú svet okolo nás. Ale ako im porozumieť? Podľa knihy The Biggest Ideas in the Universe od Seana Carrolla prejdeme v tejto fyzikálnej sérii tie najdôležitejšie tézy fyziky až po kvantovú súčasnosť. V prvej časti fyzik Jaro a neurovedec Peter rozoberajú, ako sa cez premýšľanie o zmene a pohybe zrodili prvé fyzikálne vysvetlenia reality.----more---- V diskusii sme bavili aj o: neuronálnom princípe najmenšej akcie vysvetlení diferenciálneho počtu od Stevena Strogatza Vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

131. EPIZÓDA / V máji 2025 zomrel morálny filozof Alasdair MacIntyre. Svojou knihou After Virtue (v češtine vyšla ako Ztráta cnosti) ukázal, ako zlyhal morálny projekt posledných storočí. A bez možnosti povedať, čo je dobré a čo zlé, tak podľa MacIntyra ostáva otvorený priestor pre manipuláciu a nátlak, čiže pre populizmus a marketing. Aj keď sa s MacIntyrom dá nesúhlasiť, je úžasné ako dokázal počas života viackrát zmeniť názor, a posúvať tak vlastné myslenie, a svojou, na akademického filozofa, nezvyčajnou popularitou, znova rozprúdiť diskusiu o morálke. O tom, ako možno aplikovať MacIntyrove myšlienky na súčasný svet, sa rozprávali filozof Jakub Betinský a vedec Jaro Varchola.----more---- V diskusii sme spomenuli, alebo odporúčame: článok Davida Brooksa o tom, prečo si veľa ľudí myslí, že Trump je dobrý človek Jakubov nekrológ o MacIntyrovi nekrológ od Nathan Pinkoski o MacIntyrovi DEKK - výskumný inštitút sociálnej kohézie - vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI

130. EPIZÓDA / Diskusiám o umelej inteligencii (AI) a veľkých jazykovým modeloch ako ChatGPT dominuje otázka či čoskoro nadobudne vedomie a superinteligenciu. Súčasný stav však ukazuje, že takéto uvažovanie o tom, čo sa zatiaľ nedeje, odvádza pozornosť od toho, čo už prebieha. Štyria vedci z rôznych odboroch publikovali článok o kultúrnej revolúcie spôsobenej umelou inteligenciou. Pretože najmä large language models ako ChatGPT radikálne menia spôsob, ako sa informácie dozvedáme a ako s nimi pracujeme. Aj o tom, či možno vidieť historické paralely medzi AI a prevratnými technológiami minulosti ako písmo, kníhtlač, či televízia, sa rozprávali doktorandka psychológie Ivana Jakubová a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: článok o AI ako o kultúrnej revolúcií podcast s jednou z autoriek článku o AI ako o kultúrnej revolúcií

129. EPIZÓDA / Čo to znamená byť kreatívny? Prinášať do sveta úplne nové veci z ničoho alebo spájať už existujúce do nových spojení? Ako sme sa z jaskyne dostali do dvadsiateho prvého storočia, kde sme obklopení miliónmi veci a ideí, ktoré predtým v realite neboli? Vymysleli sme ich z ničoho? Sú všetci ľudia prirodzene kreatívni? Alebo túžia aspoň všetci tvoriť? Na tieto otázky v prvej česko-slovenskej epizóde hľadajú odpovede vedec Jaro a filozof Sebastián.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Sebastiánov filozofický podcast Z údivu

128. EPIZÓDA / Predstavte si, že v momente, keď vstúpite do práce zabudnete na to kto ste. A keď z práce odchádzate, máte znova celú svoju životnú pamäť k dispozícii, ale absolútne nič neviete o tom, čo ste osem hodín v práci robili. Takéto rozdelenie pamäte dobrovoľne podstúpia postavy nového seriálu Severance. V jednom tele vzniknú dve osobnosti, dve pamäte. Seriál kladie vynikajúce otázky o tom ako súvisí pamäť a identita, ale aj o tom, aký máme vzťah k práci v postmodernej spoločnosti. Nakoľko je takáto sci-fi predstava realistická z pohľady filozofie a vedy diskutovali fyzik Jaro a neurovedec Peter.----more---- + podporte súdržnosť na Slovensku: DEKK Inštitút + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: seriál Severance (2022)

127. EPIZÓDA / V ktorom roku života končí detstvo a kedy je človek dospelý? Mali by sme pred deťmi držať tajomstvá alebo ich vystaviť realite? Je detstvo sociálny artefakt alebo biologický interval? Ako sa odpovede na tieto otázky menia s dobou? Pri pohľade do histórie posledných storočí vidíme, že sa menia veľmi výrazne. Hranica medzi dospelosťou a detstvom prekvapivo súvisí s tým, ako sa šíria informácie v spoločnosti. Ústne, písomne, televíziou, internetom... Vedec Jaro a filozof Jakub diskutovali o tom, či žijeme v detinskej dobe a zamýšľali sa, či je dobré skoro dospieť alebo práve naopak.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: knihu Terezy Matějčkovej, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (Echo Media, 2023) seriálové odporúčanie - Severance (2022)

126. EPIZÓDA / Ako môže mať človek slobodnú vôľu vo svete ovládanom fyzikálnymi zákonmi? Táto otázka intenzívne zaujíma filozofov posledných štyristo rokov. Napriek tomu, že definitívnu odpoveď stále nepoznáme, neznamená to, že sa diskusia nikam neposúva. Autor knihy Free Agents, neurovedec Kevin Mitchell, je spolu-autorom najnovšieho článku o tom, že naša realita podľa všetkého nie je deterministická, ale práve naopak, je presiaknutá všadeprítomnosťou neurčitosťou. A v takom svete by už mohla slobodná vôľa existovať. O tom, aké sú logické spojitosti medzi neurčitosťou vesmíru a našimi každodennými rozhodnutiami, diskutovali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: článok od Mitchella, Pottera a Ellisa kniha o témach súčasnej filozofie mysle článok o vzťahu vedomia a slobodnej vôle podcast Seana Carolla seriálové odporúčanie - Severance (2022)

125. EPIZÓDA / Integrovaná informačná teória sa snaží vysvetliť vedomie už dvadsať rokov. Za touto teóriou stoja aj známi neurovedci ako Ch. Koch a G. Tononi. Najnovšie im v prestížnom vedeckom žurnáli, Nature Neuroscience, vyšiel aj článok o agenciálnej kauzalite, a v inom časopise aj o tom, ako by mohli mať ľudia slobodnú vôľu. Navyše, uvadzájú aj to, ako by bolo možné matematicky vyrátať množstvo slobodnej vôle. Najnovšie publikácie o slobodnej vôli v IIT teórii vedomia si pre túto epizódu naštudovali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: článok o kauzálnom redukcionizme a o myšlienkovom experimente so žabami a položabami článok o slobodnej vôli a IIT obrana IIT-autorov proti výčitke, že ich teória je pseudovedou online kurzy s Petrom a Jakubom: deeptalky.sk

124. EPIZÓDA / Je dnešná spoločnosť zameraná iba na výkon? Všetko čo robíme, vrátane voľného času a oddychu musí mať potom nejaký cieľ. Byť lepším zajtra však neprináša šťastie dnes. Nemecký filozof juhokórejského pôvodu Byunch Chul Han reflektuje postmodernú spoločnosť a chváli nečinnosť. Venovať sa niečomu bezcieľnemu môže byť podľa neho to najľudskejšie. Prečo Han takto analyzuje dnešnú realitu, aké sú argumenty za a aké proti tomuto nečinnejšiemu prístupu diskutovali vedec Jaro a filozof Jakub.----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: online kurzy s Petrom a Jakubom: deeptalky.sk

123. EPIZÓDA / Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko elektriny je potrebnej na jedno vyhľadávanie cez Google? Alebo na zodpovedanie jednej vašej otázky chatbotom? No, nie je to úplne málo. A so zapojením umelej inteligencie do ďalších a ďalších odvetví bežného života sa vynára otázka, či na to budú existujúce elektrárne stačiť. Môžeme sa do budúcnosti aj pri otázke energie potrebnej na počítačové 'myslenie' inšpirovať ľudským mozgom? Dokáže mozog myslieť energeticky úsporne? A ako to robí? O kľúčových rozdieloch medzi živými a umelými neurónovými sieťami sa jednoducho a odborne rozprávali fyzik Jaro s neurovedcom Petrom Jedličkom. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Petrov článok o učení a pamäti Článok o novom type umelých neurónových sietí Danteho Božská komédia

122. EPIZÓDA / V akom vzťahu sú veda a filozofia? Mala by sa filozofia zvedečtiť, ako to navrhoval pozitivizmus? Alebo by mala odhaliť nevedeckosť vedy, ako tvrdia postmodernisti? Alebo existuje aj tretia cesta – cesta spolupráce? Americký matematik a filozof Hilary Putnam v eseji "Philosophy and Science" (2010) argumentuje práve za túto tretiu možnosť: filozofia aj veda by si mali priznať svoje limity a zároveň ponúknuť svoje silné stránky. Môžu sa tak navzájom obohatiť a posunúť poznanie ďalej. Do diskusie vás pozývajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Hilary Putnam, Philosophy and Science (2010) Rozhovor s Putnamom o tejto jeho eseji Petrov článok o filozofii a vede Michael Polanyi (mysliteľ, ktorého meno Peter zabudol) kniha The Blind Spot (2025) článok Akeela Bilgramiho o dôležitosti naturalizmu

121. EPIZÓDA / Kedy sa začal čas? Ako vyriešiť túto paradoxnú otázku zrodenia časopriestoru, v ktorom práve teraz existujeme? Hawking sa spolu s ďalšími pokúšal o akúsi kozmickú archeológiu - sledoval vesmírne javy prichádzajúce k nám z veľkej vzdialenosti, a teda aj z dávnej minulosti. A môže aj kvantová fyzika mať nejaký vplyv na tak veľkú vec ako celý vesmír? Inšpirovaní knihou O pôvode času, sa o záhadnom počiatku našej reality rozprávali neurovedec Peter Jedlička a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: knihu Thomasa Hertoga, O pôvode času (2024, Tatran)

120. EPIZÓDA / Mali by sme prácu vedca alebo lekára hodnotiť aj podľa toho či sú dobrí alebo zlí ľudia? Pri týchto exaktnejších povolaniach je nato možno jednoduchšie odpovedať, ale ako môžeme nevynášať morálne súdy bez toho aby sme pritom nezrušili celú morálku? Mal Nietzsche pravdu, keď povedal, že morálka je len výmysel slabých? Mali by sme pri prečinoch hodnotiť slová, skutky, alebo hneď celého človeka? Inšpirovaní diskusiou dvoch veľkých mysliteľov dvadsiateho storočia a zhrnutím českej filozofky Terezy Matějčkovej, o rozdiele medzi moralizovaním a morálkou rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: knihu Terezy Matějčkovej, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (2023, Echo Media) Instagram profil @rarachjenamadeire český podcast Z údivu - Hannah Arendt a banalita zla

119. EPIZÓDA / Prednedávnom sa uskutočnila moderovaná diskusia medzi kanadským psychológom Jordanom B. Petersonom a britským evolučným biológom Richardom Dawkinsom, ktorú moderoval Alex O'Connor (a.k.a. Cosmic Skeptic). Prečo sa Peterson domnieval, že Dawkinsova teória mémov korešponduje s junginiánskymi archetypmi? V čom je príklad "draka" na pol ceste medzi faktom a symbolom? Ako nakoniec Petersona a Dawkinsa spojil Baldwinov efekt? A prečo chápu odlišne tak kľúčový pojem akým je samotná realita? O tejto diskusii (a ďalších pridružených) sa dnes rozprávajú neurovedec Peter Jedlička a filozof Jakub Betinský. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Rozhovor Petersona s Pageauom o archetypálnych príbehoch a o Dawkinsovi Rozhovor Petersona s Dawkinsom o mémoch, archetypoch, drakoch a génoch Bret Weinstein o diskusii Petersona a Dawkinsa 4P/3R teória Johna Vervaekeho Baldwinov efekt J. J. Gibson: Theory of Affordances Petrov článok o Richardovi Dawkinsovi M. Eliade: Dejiny náboženského myslenia

118. EPIZÓDA / Zdá sa, že ľudia boli dlhé tisícročia málo kreatívni a inovácie života pribúdali len veľmi pomaly. Ale posledné storočia vyzerá byť ľudská kreativita vo vede aj v hlúpostiach nezastaviteľná. Dá sa tento fenomén kreativity nejako vysvetliť z neurovedeckého pohľadu? A čo má spoločné s pamäťou? Prečo si nepamätáme mená postáv z kníh, ktoré sme čítali a čo sme mali pred mesiacom na obed? O tom ako vysvetliť kreativitu a nedokonalú pamäť diskutovali fyzik a filozof vedy Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: J. Jaeger, J. Vervaeke et al., Naturalizing relevance realization: why agency and cognition are fundamentally not computational (Frontiers, 2024) Tom Holland, Panství kříže: Jak se formovala duše Západu (Dokořán, 2022) Thomas Suddendorf, The Gap: The Science of What Separates Us from Other Animals (Basic Books, 2013) Robert Epstein, The empty brain (Aeon, 2016) Tom Holland o nadvláde kresťanstva (Pravidelná dávka, 2024)

117. EPIZÓDA / Na akej teórii pracoval Stephen Hawking posledné roky svojho života? Jeho dlhoročný spolupracovník, Thomas Hertog, o tom napísal knihu s názvom Počiatok času (The Origin of Time). Hawking sa snažil vysvetliť ako začal náš vesmír, ktorý sa zdá byť dokonalo vhodný na vznik vedomého života, bez toho aby sa odvolával na antropický princíp. Thomas Hertog mu však pripomenul, že o niečo podobné sa pokúšal pred takmer sto rokmi Georges Lemaitre - v časoch, keď ešte nikto ani neveril, že vesmír vznikol veľkým treskom a neustále sa rozpína. O tom ako vysvetliť začiatok našej reality sa rozprávali fyzik Jaro Varchola a neurovedec Peter Jedlička. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + prihláste sa na Filozofický víkend s Jakubom Betinským 👉 https://www.filozofickyvikend.com/ + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Thomas Hertog, On the Origin of Time (Transworld, 2023) prednášky Leonarda Susskinda (Stanford, 2012) .pod lampou o zázrakoch fyziky: Čo je základ vesmíru? Prečo nemáme teóriu všetkého? (.týždeň, 2024)

116. EPIZÓDA / Súčasná česká filozofka Tereza Matějčková vo svojej knihe: Bůh je mrtvev, nic není dovoleno, reflektuje vo svojich úvahách a v rozhovoroch s inými filozofmi na aktuálnu postmodernú dobu. Na podcastovú diskusiu sme si vybrali jej zamyslenie o tom, prečo sú humanitné vedy v kríze a či sa z nej vôbec môžu dostať. Ľudia majú priemerne viac vysokoškolských titulov, ale menej čítajú, navyše globálne IQ posledné desaťročia vytrvalo klesá. Súvisí aj to s úpadkom filozofie a literatúry? Alebo si vystačíme s exaktnými vedami? V epizóde Kvanta ideí sa o tom rozprávali vedec Jaro a filozof Jakub. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Tereza Matějčková, Bůh je mrtev, nic není dovoleno (Echo Media, 2023)

115. EPIZÓDA / Ľudské zmysly dodávajú do nášho mozgu vždy len nedokonalú informáciu o realite naokolo. Aby sme dokázali navigovať v tme alebo urobiť dôležité rozhodnutie na základe veľmi málo poznania, prípadne nebezpečnej situácie, musí náš mozog rátať pravdepodobnosti. Ozaj to robí? A ako? O tom, čo je to bayesovská pravdepodobnosť, ako to súvisí s tohtoročnou Nobelovou cenou za fyziku, a nakoľko mozog narába s neistotou podobne ako počítač, diskutovali neurovedec Peter Jedlička a filozof vedy a fyzik Jaro Varchola. ----more---- + + vypočujte si všetky extra časti a podporte tvorbu Kvanta ideí 👉 https://bit.ly/patreonKI + + v diskusii sme spomenuli alebo odporúčame: Stephen D. Unwin, The Probability of God: A Simple Calculation That Proves the Ultimate Truth (Random House, 2004) Jennifer Michalowski, How the brain deals with uncertainty (MIT News, 2021) víťazi Nobelovej ceny za fyziku 2024, John J. Hopfield a Geoffrey E. Hinton